Život Prešova
online
online
Ministerstvo školstva chce, aby sa maturovalo aj v skorších ročníkoch
21.01.2021 Bratislava
Bratislava
21. januára (TASR) – Maturitná skúška sa bude meniť, mala by byť
flexibilnejšia. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR chce,
aby bolo možné maturovať aj v skorších ročníkoch, keď žiak preberie
určené učivo a ukončí rámcový učebný plán. Vyplýva to z novely zákona
o výchove a vzdelávaní, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania
predložil rezort školstva.
Na niektorých gymnáziách študenti preberú napríklad celý dejepis už v druhom ročníku a žiak sa môže na maturitu z neho prihlásiť už v treťom ročníku. Podľa rezortu školstva si tak žiaci môžu rozložiť sily na viac ročníkov a individuálne si naplánovať maturitu aj z ďalších predmetov. Rovnako chce rezort školstva umožniť maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov. Aktuálne sa dá robiť maturitná skúška len z dvoch takýchto predmetov.
Novela reflektuje podnety z praxe, napríklad sa plánuje zavedenie maximálneho počtu 25 detí v školskom klube detí. Zmeniť sa má aj prijímacie konanie. Stredná škola bude zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť svoj výber strednej školy. Žiak bude v prihláške zadávať poradie škôl a na základe tohto poradia by mal nastúpiť na prvú školu, na ktorú ho prijmú.
„Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa skončenia prijímacieho konania," uvádza sa v návrhu zákona.
Od septembra má platiť povinné predprimárne vzdelávanie detí. Jeho absolvovanie bude podľa novely umožnené aj v nesieťových materských školách na obdobie nastávajúcich troch rokov. Rezort školstva plánuje aj znížiť byrokratickú záťaž pre učiteľov a školy.
Ďalšou zmenou je tiež využívanie zdrojov v školstve. Školy budú môcť tvoriť klastre, v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT či inkluzívny tím. Čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje doplnenie definícií nových pojmov, ide napríklad o pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program, alternatívny vzdelávací program, alternatívny výchovný program. Navrhuje sa tiež doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak pre dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách. Doplnená je aj definícia pojmu inkluzívne vzdelávanie, aby sa nezamieňal s pojmom integrácie.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj pružnejšie reagovať na potenciálne zmeny v organizácii vyučovania, súvisiace s počtom žiakov v jednotlivých triedach a skupinách. Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov.
„Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je najmenej 13," uvádza sa v predloženom zákone. Na druhom stupni to má byť priemerne najmenej 15 žiakov, na stredných školách v dennej forme štúdia najmenej 17 a v externej forme štúdia najmenej osem žiakov.
Na niektorých gymnáziách študenti preberú napríklad celý dejepis už v druhom ročníku a žiak sa môže na maturitu z neho prihlásiť už v treťom ročníku. Podľa rezortu školstva si tak žiaci môžu rozložiť sily na viac ročníkov a individuálne si naplánovať maturitu aj z ďalších predmetov. Rovnako chce rezort školstva umožniť maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov. Aktuálne sa dá robiť maturitná skúška len z dvoch takýchto predmetov.
Novela reflektuje podnety z praxe, napríklad sa plánuje zavedenie maximálneho počtu 25 detí v školskom klube detí. Zmeniť sa má aj prijímacie konanie. Stredná škola bude zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť svoj výber strednej školy. Žiak bude v prihláške zadávať poradie škôl a na základe tohto poradia by mal nastúpiť na prvú školu, na ktorú ho prijmú.
„Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa skončenia prijímacieho konania," uvádza sa v návrhu zákona.
Od septembra má platiť povinné predprimárne vzdelávanie detí. Jeho absolvovanie bude podľa novely umožnené aj v nesieťových materských školách na obdobie nastávajúcich troch rokov. Rezort školstva plánuje aj znížiť byrokratickú záťaž pre učiteľov a školy.
Ďalšou zmenou je tiež využívanie zdrojov v školstve. Školy budú môcť tvoriť klastre, v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT či inkluzívny tím. Čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje doplnenie definícií nových pojmov, ide napríklad o pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program, alternatívny vzdelávací program, alternatívny výchovný program. Navrhuje sa tiež doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak pre dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách. Doplnená je aj definícia pojmu inkluzívne vzdelávanie, aby sa nezamieňal s pojmom integrácie.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj pružnejšie reagovať na potenciálne zmeny v organizácii vyučovania, súvisiace s počtom žiakov v jednotlivých triedach a skupinách. Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov.
„Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je najmenej 13," uvádza sa v predloženom zákone. Na druhom stupni to má byť priemerne najmenej 15 žiakov, na stredných školách v dennej forme štúdia najmenej 17 a v externej forme štúdia najmenej osem žiakov.
www.ZIVOTPO.sk
